Preskočiť na obsah

Académie des sciences morales et politiques

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Výročná schôdza Akadémie etických a politických vied v roku 1932, fotografia

Académie des sciences morales et politiques (slov. Akadémia etických a politických vied) bola založená v roku 1795 ako súčasť Institut de France. Bola zrušená v roku 1803 v období vlády Napoleona I. a znovu zriadená na podnet historika Françoisa Guizota v roku 1832. Jej úlohou bolo vedecky popisovať život spoločnosti a následne navrhovať jej lepšie formy danej vláde.

Organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Akadémia združuje 50 členov, ktorí sú rozdelení do 6 sekcií:

  1. Filozofia
  2. Etika a sociológia
  3. Legislatíva, verejné právo a spravodlivosť
  4. Politická ekonómia, štatistika a financie
  5. História a geografia
  6. Všeobecná sekcia, po starom nazývaná „voľní členovia“.

Ku týmto šiestim sekciám sa pridružujú zahraniční členovia a korešpondenti. Medzi zahraničnými členmi figurujú mená Václav Havel, Juan Carlos I. a Benedikt XVI.

Akadémia vytvára ešte jeden orgán so zameraním interdisciplinárnym. Na svojej internetovej stránke uverejňuje texty a oznamy, ktoré jej predkladajú členovia.

Pred rokom 1789 „l'Académie des sciences morales et politiques“ neexistovala ako samostatná inštitúcia. Svoj pôvod má v „Classe des sciences morales et politiques“, ktorý bol súčasťou „l'Institut national des sciences et des arts“ založený „Národným konventom“ 5 fructidora roku III (22. august 1795), dva roky po zrušení „Kráľovskej akadémie“ dekrétom Konventu z 8. augusta 1793.

Inštitút bol rozdelený na tri triedy:

  • prvá patrila vedám fyzikálnym a matematickým, čo bývala doména zrušenej „Kráľovskej akadémie vied“
  • druhá Politickým a etickým vedám
  • tretia Literatúre a krásnym umeniam

Nariadením „Konzulátu“ z 3 pluviôse roku XI (23. január 1803) bol „Institut national“ reorganizovaný do štyroch tried: trieda fyziky a matematiky, trieda francúzskeho jazyka a literatúry, trieda histórie a starej literatúry, trieda krásnych umení. Členovia troch predošlých tried boli prerozdelení do štyroch nových. Táto reforma, ktorá sa snažila rekonštruovať bývalé kráľovské akadémie, bola ukončená nariadením Ľudovíta XVIII. z 21. marca 1816, v ktorom všetky názvy boli zlúčené do jediného Institut de France.

Minister informácií kráľa Ľudovíta-Filipa Orléanskeho historik François Guizot argumentoval v prospech znovuzaloženia Akadémie etických a politických vied. Bola reštaurovaná nariadením z 26. októbra 1832. Rozdelili ju na päť sekcií: filozofia a etika, sociológia, legislatíva, verejné právo a spravodlivosť, politická ekonómia a štatistika, neskôr doplnená výrazom „financie“, história a geografia.

Dvanásť akademikov prišlo z bývalej druhej triedy a títo zvolili svojich ďalších kolegov. Prvý vnútorný poriadok ustálil počet akademikov v každej sekcii, počet voľných členov, pridružených cudzích členov a korešpondujúcich členov. V roku 1964 sa Akadémia rozhodla zrušiť kategóriu voľných členov, aby ich združila do novej sekcie titulárnych akademikov zloženej z desiatich členov.

Náplň prác

[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch boli študované tieto témy:

  • Štát a náboženstvo (1994)
  • Úloha akadémie a miesto v štáte na konci 20. storočia (2000)
  • Človek a jeho planéta (2002)
  • Rôzne pohľady na Európu (2004)
  • Má Francúzsko chorú justíciu? (2006)

Poradná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Akadémia predkladá podľa vlastnej úvahy témy, ktoré považuje za dôležité pre spoločnosť v jednotlivých štúdiách:

  • Názor Akadémie na projekt ústavy zahŕňajúci Environmentálnu chartu (10. máj 2004)
  • Odporúčania uplatnení zákonov týkajúcich sa Internetu (9. júl 2001)
  • Názor na reformy postupov sčítania ľudu (16. október 2000)
  • Hľadisko na preklad európskych smerníc (19. jún 2000)
  • Hľadisko proti úpravám ľudského genómu (5. jún 2000)

Udeľovanie cien

[upraviť | upraviť zdroj]

Akadémia udeľuje ceny a rekompenzácie každý rok, zodpovedá aj za výber najlepších diel publikovaných na navrhnuté témy v konkurzoch.

Dáva aj svoj názor na výber veľkých ustanovizní vo vzdelávaní a výskume: École pratique des hautes études, École des hautes études en sciences sociales, Conservatoire national des arts et métiers, Collège de France.

Aktuálni členovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Úrad akadémie pre rok 2012: Madame Bastid-Bruguière - predseda, B. Collomb - podpredseda, X. Darcos - stály sekretár.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]